Úspešný príbeh zlatej mince Wiener Philharmoniker začal roku 1989, kedy svet prvýkrát uvidel jej oslnivý lesk a elegantný dizajn. Táto minca, razená s najvyššou rýdzosťou zlata – z 1000 dielov je 999.9 čistého zlata – sa čoskoro stala klenotom medzi investičnými mincami. Jej výnimočnosť potvrdzuje skutočnosť, že štyrikrát, v rokoch 1992, 1995, 1996 a 2000, bola jednoznačne na vrchole svetového rebríčka investičných mincí.
Wiener Philharmoniker je jedinou investičnou mincou s nominálnou hodnotou v eurách a zároveň je považovaná za zlatú investičnú mincu Európy. Na jej líci sa majestátne týčia veľké organy v Zlatom sále viedenského Musikvereinu, sídle Viedenskej filharmónie. Rub mince zdobia nástroje viedenských filharmonikov, symbolizujúce harmóniu a dokonalosť hudobného umenia.
Táto minca sa nezmazateľne zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov, čím potvrdila svoj význam a prestíž medzi zberateľmi aj investormi po celom svete. Viedenská filharmónia, ktorej nástroje mince oslavuje, je považovaná za jedno z najlepších hudobných telies na svete. Jej hudba, rovnako ako mince samotná, rezonuje v srdciach mnohých ľudí po celom svete.
Spolok priateľov hudby (Musikverein) vo Viedni, kde Viedenská filharmónia sídli, vznikol už v roku 1812 a odvtedy sa stal symbolom hudobné excelentnosti a tradície. Mince Wiener Philharmoniker tak nielen oslavuje bohaté hudobné dedičstvo Rakúska, ale tiež ponúka investorom možnosť vlastniť kúsok tohto kultúrneho pokladu.
S každým pohľadom na túto mincu si možno predstaviť mohutný zvuk organov a dokonalé tóny filharmonikov, ktorí vytvárajú hudbu, ktoré oslovuje generácie. Wiener Philharmoniker nie je len investíciou do zlata, ale aj do umenia a kultúry, ktoré pretrvávajú veky.
Obdobie „klasického“ zlatého štandardu, ktorý panoval v západnom svete v 19. a na začiatku 20. storočia, môžeme obrazne označiť za zlatý vek. Tento systém poskytoval stabilitu a dôveru vo svetové meny, čo prispelo k hospodárskemu rastu a rozvoju. Zlatý štandard znamenal, že všetky národné meny boli pevne naviazané na zlato, čo zaisťovalo ich hodnotu.
Zlatý štandard fungoval tak, že každá mena bola definovaná ako určitá hmotnosť zlata. Napríklad „dolár“ bol definovaný ako 1/20 unca zlata, libra šterlingov ako o niečo málo menej ako 1/4 unca zlata a francúzsky frank ako špecifická časť unca zlata. Tým pádom všetky národné meny predstavovali iba mená istej, presne určenej hmotnosti zlata. Tento pevný systém výmenných kurzov umožňoval jednoduché a predvídateľné obchodné transakcie medzi rôznymi krajinami.
S výnimkou problémov so striebrom, ktorý bol tiež využívaný ako menový kov, svet na zlatom štandarde prosperoval. Striebro občas spôsobovalo nepríjemnosti kvôli svojej väčšej volatilite a nižšej hodnote v porovnaní so zlatom. Avšak hlavné meny sveta boli zlatom kryté, čo prinášalo výhody ako nízku infláciu a pevnú kúpnu silu mien.
Zlatý štandard zaisťoval, že centrálne banky a vlády nemohli ľahko tlačiť peniaze bez zlatého krytia. To znamenalo, že inflácia bola nízka a predvídateľná, pretože množstvo peňazí v obehu bolo pevne viazané na množstvo zlata. Tento systém podporoval dlhodobú ekonomickú stabilitu a dôveru vo finančné systémy.
Obdobie „klasického“ zlatého štandardu bolo charakterizované rýchlym hospodárskym rastom a rozvojom medzinárodného obchodu. Zlatý štandard poskytoval pevný základ pre globálnu ekonomiku, čo umožňovalo ľahké a efektívne obchodovanie medzi národmi. Ekonomická stabilita, ktorú zlatý štandard prinášal, bola kľúčovým faktorom pre rast a prosperitu v západnom svete počas 19. a začiatku 20. storočia.
Tento zlatý vek zlatého štandardu bol však prerušený svetovými vojnami a následnými ekonomickými krízami, ktoré viedli k opusteniu zlatého štandardu v prospech flexibilnejších menových systémov. Napriek tomu zostáva zlatý štandard dôležitým historickým príkladom stabilného a úspešného menového systému.
NÁKUP BEZ REGISTRÁCIA.