10 € - Svetové dedičstvo UNESCO Drevené chrámy v slov. časti karpatského oblúka b.k.
průměr | 34 mm |
hmotnost | 18 g |
ryzost | 900/1000 Ag, 100/1000 Cu |
hrana | hladká s opisem „ ─ WORLD HERITAGE ─ PATRIMOINE MONDIAL“ |
provedení Proof | 17 325 ks |
provedení b.k. | 9 900 ks |
limitovaný náklad max. | 30 000 ks |
emise | 15.3.2010 |
objednávkový kód | KSSK102 |
VYPRODÁNO
VYPRODÁNO
VYPRODÁNO
VYPRODÁNO
průměr | 34 mm |
hmotnost | 18 g |
ryzost | 900/1000 Ag, 100/1000 Cu |
hrana | hladká s opisem „ ─ WORLD HERITAGE ─ PATRIMOINE MONDIAL“ |
provedení Proof | 17 325 ks |
provedení b.k. | 9 900 ks |
limitovaný náklad max. | 30 000 ks |
emise | 15.3.2010 |
objednávkový kód | KSSK102 |
Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO na zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení ôsmich drevených kostolov v slovenskej časti Karpatského oblúka do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej oddelenej zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia. Podľa vierovyznania sa delia na rímsko- katolícke, evanjelické a grécko-katolícke. Geograficky sa pamiatky nachádzajú v štyroch krajoch:
Prešovský kraj:Kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove – 2. pol. 15. st. Jedinečný výraz gotickej stavby kostolu dodávajú štíhle obdĺžnikové okná a strmá vysoká sedlová strecha pokrytá dreveným šindľom. V interiéri je doskový obklad, na ktorom je po celej ploche bohatá maliarska výzdoba s figurálnym a rastlinným motívom.
Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku – r. 1717. Zákon (artikula) v tom čase presne vymedzoval, kde a ako mohli byť protestantské (luteránske či kalvínske) kostoly postavené. V každej stolici mohli byť iba dva. Nebolo však stanovené, že museli byť z dreva, ale boli drevené preto, že to bol najlacnejší materiál. Vtedajší majstri vedeli postaviť celý objekt bez použitia klincov.
Zrubový kostol v Kežmarku je pristavaný k staršiemu murovanému objektu hostinca, ktorý začal slúžiť ako sakristia a škola. Zrub z vonkajšej strany omazali vápenno- hlinitou omietkou evokujúcou honosnú kamennú architektúru. V interiéri dominuje nevšedná dosková klenba s iluzívnou maľbou oblohy a biblickými motívmi. Výnimočný je aj ranobarokový oltár a kazateľnica. Kostol je ešte funkčný.
Grécko-katolícky Chrám sv. Mikuláša v Bodružali – r. 1658. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované chrámy východného obradu na Slovensku. Osobitná architektúra, bezprostredné okolie, drevená ohrada so šindľovou strieškou a s vstupnou bránkou s makovičkou, so samostatnou zvonicou a s priľahlým cintorínom tvoria jedinečný urbanistický celok. Vnútorné zariadenie je barokové s použitím polychrómie na dreve a bohatým zlatením a striebrením architektonických článkov. Chrám je dodnes funkčný.
Grécko-katolícky Chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej – r. 1742. Trojpriestorový charakter reprezentatívneho chrámu zvýrazňujú stupňovité ihlanové strechy so šindľovou krytinou. Interiér je zväčša barokový. Dopĺňa ho niekoľko samostatných starších i mladších ikon, ktoré voľne visia v interiéri lode a svätyne. V chráme sa pravidelne slúžia obrady.
Banskobystricý kraj:
Evanjelický kostol a samostatne stojaca zvonica v Hronseku – r. 1726. Postavené ojedinelou stĺpikovo-rámovou konštrukciou. Valené doskové klenby v jednotlivých ramenách stavby a rovný doskový strop v mieste ich kríženia zaujmú nezvyčajným technickým riešením. Pomocou systému galérií dosahuje kapacita chrámu až 1100 sediacich veriacich. Vnútorná výzdoba je v duchu protestantizmu jednoduchá. Zariadenie kostola je typicky barokové.
Žilinský kraj:
Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne – najstarší z dokázaných drevených kostolov na Slovensku, r. 1435. Tvar a forma vstupného západného a južného portálu je gotická, vysoká sedlová strecha je pokrytá dreveným šindľom. Vo svätyni sa na valenej doskovej klenbe nachádza maľba iluzívnej oblohy s hviezdami, ktorá prechádza do figurálnej a rastlinnej kompozície štyroch evanjelistov.
Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách – r. 1689. Zo stavebno-konštrukčného hľadiska zodpovedá pôvodným modelom artikulárnych chrámov. Objekt má charakteristickú pozdĺžnu orientáciu v smere východ – západ a pôdorysnú formu náznaku rovnoramenného kríža. Až prekvapujúco zdobený interiér vyniká bohatosťou tvarov, rôznorodosťou motívov a pestrosťou farebných tónov.
Košický kraj:Grécko-katolícky Chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej – r. 1720. Charakteristické trojpriestorové členenie so vstupnou predsieňou – babincom, loďou a polygonálne ukončenou svätyňou. Okolitá prekrásna príroda a jednoduchá drevená architektúra tvoria jedinečný harmonizujúci celok. Interiér nie je maľovaný, ale stĺpiky sú zdobené vyrezávaním. Neskorobarokový vyrezávaný ikonostas (stena oddeľujúca svätyňu od chrámovej lode) zdobí polychrómia a stĺpiky s plastickým motívom ovíjajúceho sa viniča. V chráme sa ešte stále slúžia bohoslužby.